...."Mamka aj s Peťom mali nehodu" povedal mi Linke. Vybehla som z postele ako šíp, v očiach slzy a začala sa rýchlo obliekať. Nepočúvala som nikoho iba viem. že toto je najhorší deň. Stále mi je zle ale k tomu, čo práve prežívam sa o nedá porovnať. V tej rýchlosti som ignoroval každého, všetko. Veď ani poriadne neviem, čo som si obliekla. Bývame skoro hneď vedľa nemocnice .Rozbehla som sa smerom k nemocnici a keď som dobehla udychčaná a nevládna, išla som na recepciu ale tam mi povedali ,že ich práve operujú tak si mam sadnúť a čakať. "Tak to ste mi pomohli." Povedala som im a išla si sadnúť. Už som naozaj nevedela, čo mám ďalej robiť. Keď budem v 15-tich tehotná tak to ďakujem. A Timo ešte určite dieťa nebude chcieť. Ale teraz ma toto netrápi. Len nech je mamča v poriadku. Tak by som sa teraz chcela o niekoho oprieť. Nevládzem už nič. Ešte dobre, že sedím. Zrazu som iba počula ako na mňa niekto kričí. Bol to Timo. Jan ho doviezol. "Diduš toto mi nerob vieš ako som sa zľakol?" povedal a silno a objal. "Je ti dobre? Si celá bledá." Povedal a išiel mi pre vodu.
" Diduš neboj oni budú v pohode." Sadol si ku mne z druhej strany Jan a ja som sa o neho oprela. "Vieš čo?To je taký život na pi*u, že to až bolí." Povedala som a začala plakať. Zatiaľ prišiel Timo a Jan išiel zistiť neaké informácie. Oprela som sa o Tima a začala pomaly zaspávať. Nohy mi vyložil na neho takže som spala nejako pokrútene. Keď som sa zobudila v nejakej izbe v nemocnice na lôžku začala som panikáriť. V prvom rade som chcela vedieť čo tu robím a hľadala som Tima, ale nebol tu. Nemohla som vstať na to som sa stále cítila blbo. No konečne prišiel Timo a vysvetlil mi celú situáciu. "Ahoj zlato." povedal a dal mi pusu. "Ahoj,čo tu robím.?" Opýtala som sa ho. "Odniesli sme ťa tu lebo ti bolo zle a mala si teplotu.". "Aha. "povedala som. "Ako je na tom mamka s Peťom?" opýtala som sa ho a dúfala som ,že poviem je im fajn. "Diduš no oni su v bezvedomí." Povedal a ja som znovu začala plakať. Bolo toho na mňa naozaj dosť. "Miláčik neplač prosím." objal ma Timo. Trochu som sa ukľudnila a prezliekla. Išli sme domov, trochu sa vyspať a najesť, umyť , ale dohodli sme sa , že sa potom vrátime. Keď sme dorazili domov všetci ma začali povzbudzovať ,že to zvládnem. Keď sa Timo sprchoval v mojej kúpeľni tak som sa rozhodla, že pôjdem ku nemu. Najmä teraz ho budem dosť zanedbávať. Vošla som dnu, bola tam normálne že hmla :D! Opláchla som si tvár a chvíľku na seba pozerala v zrkadle. Počkala som kým Timo vyjde. Ale ten ksichtík ,čo urobil keď ma zbadal, ma donútil k smiechu. "Konečne ťa počujem sa smiať." povedala a pobozkal ma. "Didka telefón ,volajú z nemocnice." Dobehol ku mne udychčaný Linke. "Dikes." Povedala som mu a čakala čo z toho na druhom konci telefónu vypadne. Narokom som išla do vedľajšej izby. Keď som prišla naspäť ku nim a povedala som im , že sú už obaja z najhoršieho vonku tak sme začali všetci traja skákať ako malé deti. Chalani išli za babami tak sme s Timom ostali samy. "Miláčik musíme sa porozprávať." Povedal a stiahol ma ku sebe na gauč. "počúvam." Povedala som a nevedela o čom sa chce baviť. "Vieš to už na isto?" opýtal sa ma. "Čo či viem na isto?" pozerala som na neho a až potom mi doplo na čo asi myslí. "No či si tehotná." Povedal a ja hlava dole. "Nie, neviem to na isto a dúfam, že nie." Povedala som a pozrela na neho. "Kedy to budeš vedieť?" opýtal sa ma. "No na týždeň by som to mala dostať." Povedala som mu a kukla na neho. Začal sa usmievať. "Len prosím nezačni panikáriť keď ti to nepríde na čas tak ako ty vieš áno?" povedal a to som sa smiala už aj ja! "Fajn neboj." povedala som a oprela som sa o neho. Začali sme sa bozkať, ale nič viac. "Milujem ťa." Povedala som mu a ten krásny pohľad čo mi venoval stál za to!!" Ja teba viac!" povedal a to by som nebola ja keby sa nezačne s ním hádať. "Láska nechajme to už tak, obaja sa jednoducho ľúbime a hotovo! Povedal a ja som na neho normálne skočila ako šelma. "Ty odkedy si taká divoška?" opýtal sa ma so smiechom. "Ja neviem a čo ti to vadí?" opýtala som sa ho a hodila na neho kuk že coool!! "Nie práveže naopak!" povedal a zobral ma na ruky. Došli sme do mojej izby a všetko bolo také krásne. Keď som s ním zabúdam na všetky problémy. Keď sme ležali vedľa seba a muckali sa zrazu sa otvorili dvere od mojej izby a v nich vyhúkaný Linke. "Vy čo ste robili ha?" spýtal sa ako 5- ročný. "Hádaj. "povedala som a pozrela na neho. "Ja viem, veci pre dospelých" povedala hodil taký mafiánsky pohľad na mňa....
" Diduš neboj oni budú v pohode." Sadol si ku mne z druhej strany Jan a ja som sa o neho oprela. "Vieš čo?To je taký život na pi*u, že to až bolí." Povedala som a začala plakať. Zatiaľ prišiel Timo a Jan išiel zistiť neaké informácie. Oprela som sa o Tima a začala pomaly zaspávať. Nohy mi vyložil na neho takže som spala nejako pokrútene. Keď som sa zobudila v nejakej izbe v nemocnice na lôžku začala som panikáriť. V prvom rade som chcela vedieť čo tu robím a hľadala som Tima, ale nebol tu. Nemohla som vstať na to som sa stále cítila blbo. No konečne prišiel Timo a vysvetlil mi celú situáciu. "Ahoj zlato." povedal a dal mi pusu. "Ahoj,čo tu robím.?" Opýtala som sa ho. "Odniesli sme ťa tu lebo ti bolo zle a mala si teplotu.". "Aha. "povedala som. "Ako je na tom mamka s Peťom?" opýtala som sa ho a dúfala som ,že poviem je im fajn. "Diduš no oni su v bezvedomí." Povedal a ja som znovu začala plakať. Bolo toho na mňa naozaj dosť. "Miláčik neplač prosím." objal ma Timo. Trochu som sa ukľudnila a prezliekla. Išli sme domov, trochu sa vyspať a najesť, umyť , ale dohodli sme sa , že sa potom vrátime. Keď sme dorazili domov všetci ma začali povzbudzovať ,že to zvládnem. Keď sa Timo sprchoval v mojej kúpeľni tak som sa rozhodla, že pôjdem ku nemu. Najmä teraz ho budem dosť zanedbávať. Vošla som dnu, bola tam normálne že hmla :D! Opláchla som si tvár a chvíľku na seba pozerala v zrkadle. Počkala som kým Timo vyjde. Ale ten ksichtík ,čo urobil keď ma zbadal, ma donútil k smiechu. "Konečne ťa počujem sa smiať." povedala a pobozkal ma. "Didka telefón ,volajú z nemocnice." Dobehol ku mne udychčaný Linke. "Dikes." Povedala som mu a čakala čo z toho na druhom konci telefónu vypadne. Narokom som išla do vedľajšej izby. Keď som prišla naspäť ku nim a povedala som im , že sú už obaja z najhoršieho vonku tak sme začali všetci traja skákať ako malé deti. Chalani išli za babami tak sme s Timom ostali samy. "Miláčik musíme sa porozprávať." Povedal a stiahol ma ku sebe na gauč. "počúvam." Povedala som a nevedela o čom sa chce baviť. "Vieš to už na isto?" opýtal sa ma. "Čo či viem na isto?" pozerala som na neho a až potom mi doplo na čo asi myslí. "No či si tehotná." Povedal a ja hlava dole. "Nie, neviem to na isto a dúfam, že nie." Povedala som a pozrela na neho. "Kedy to budeš vedieť?" opýtal sa ma. "No na týždeň by som to mala dostať." Povedala som mu a kukla na neho. Začal sa usmievať. "Len prosím nezačni panikáriť keď ti to nepríde na čas tak ako ty vieš áno?" povedal a to som sa smiala už aj ja! "Fajn neboj." povedala som a oprela som sa o neho. Začali sme sa bozkať, ale nič viac. "Milujem ťa." Povedala som mu a ten krásny pohľad čo mi venoval stál za to!!" Ja teba viac!" povedal a to by som nebola ja keby sa nezačne s ním hádať. "Láska nechajme to už tak, obaja sa jednoducho ľúbime a hotovo! Povedal a ja som na neho normálne skočila ako šelma. "Ty odkedy si taká divoška?" opýtal sa ma so smiechom. "Ja neviem a čo ti to vadí?" opýtala som sa ho a hodila na neho kuk že coool!! "Nie práveže naopak!" povedal a zobral ma na ruky. Došli sme do mojej izby a všetko bolo také krásne. Keď som s ním zabúdam na všetky problémy. Keď sme ležali vedľa seba a muckali sa zrazu sa otvorili dvere od mojej izby a v nich vyhúkaný Linke. "Vy čo ste robili ha?" spýtal sa ako 5- ročný. "Hádaj. "povedala som a pozrela na neho. "Ja viem, veci pre dospelých" povedala hodil taký mafiánsky pohľad na mňa....